slovenská kurikulárna reforma očami jednej základnej školy.

Ako prípravu na hodinu s tematikou vzdelávacej reformy som si pripravila pohľad na to, akú podobu môže mať taký alternatívny spôsob učenia v prostredí slovenskej základnej školy. Rozhovor, z ktorého som čerpala, aj inštitúcia, ktorej sa opisované zmeny týkajú, sú mi obzvlášť blízke, keďže ide o základnú školu, ktorú som sama počas deviatich rokov navštevovala.

Zdroj: ZŠ Pionierov 1

Rožňava, mesto z ktorého pochádzam, nepatrí medzi tie najväčšie na Slovensku. Na základe posledného sčítania obyvateľstva z roku 2025 sa nachádza populáciou 16 794 obyvateľov v zozname najväčších miest na 43. mieste, a podľa rozlohy dokonca až 63. mieste (Wikipedia, n.d.), čo sa prirodzene premieta aj do užšieho spektra možností v oblasti vzdelávania a kultúry. Práve preto pre mňa bola pred pár rokmi milým prekvapením novinka, že Základná škola Pionierov — teda miesto, na ktorom som strávila značnú časť detstva — sa stala jednou z prvých, ktorá implementovala do svojho kurikula nový štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (ďalej len „ŠVP“). Táto kurikulárna reforma sa začala objavovať v prvých 39 slovenských základných školách v septembri 2023, neskôr pribudli ďalšie stovky a na nadchádzajúcu jeseň 2026 je naplánované, aby do procesu kurikulárnych zmien boli zapojené všetky základné školy na Slovensku (Vzdelávanie 21. storočia, n.d.).

Pre priblíženie toho, ako sa v jej začiatkoch táto reforma prejavila práve na Základnej škole Pionierov 1 v Rožňave, bol ako dodatočný zdroj vybraný rozhovor so súčasnou riaditeľkou školy, Erikou Fabiánovou, publikovaný v januári 2024 v Hospodárskych novinách. Odkaz na tento rozhovor sa dá nájsť tu.

Riaditeľka Fabiánová hneď na začiatku uvádza, že ešte pred samotnou implementáciou ŠVP robilo vedenie školy anketu medzi žiakmi ohľadom ich vnímania vtedajšieho systému, ktorá ukázala, že deti boli nespokojné s tým, ako výučba prebiehala. Z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že sa nejedná o nový jav (hoci v tomto prípade určite k negatívnym výsledkom dopomohla aj post-kovidová situácia) — a zároveň si myslím, že to nie je problém typický len pre jednu slovenskú školu. Jedným z najväčších nedostatkov nášho vzdelávacieho systému sa mi (aj mojim spolužiakom) už v mladom veku zdal nedostatok zamerania na výučbu reálnych, praktických zručností a vedomostí, ktoré by dieťa lepšie pripravili na “život tam vonku”. V rozhovore s riaditeľkou je práve dôraz na prax v súčasnom rozvrhu veľmi silný. Už od prvého ročníka sú žiaci vedení k tomu, aby netrávili čas len memorizáciou informácií a pasívnym počúvaním teoretického výkladu, ale aby mali množstvo príležitostí skúsenosti nabrať aj praktickou formou. Konkrétnym príkladom pokroku v tejto oblasti je zavedenie nových predmetov: kruh komunity pre prvý stupeň a výchova k životným zručnostiam pre stupeň druhý. Predmety sú zamerané na to, aby mali deti šancu vycibriť svoje schopnosti spolupráce v tíme a riešenia reálnych situácií.

Zmenila sa aj štruktúra vyučovacích hodín. Klasické “45-minútovky” vymedzené zvonením na začiatku i konci hodiny, na ktoré sme boli zvyknutí z našej mladosti, boli nahradené blokovým vyučovaním. Zvoneniu samotnému už odzvonilo, a namiesto pevne stanovených časových úsekov sa výučba prispôsobuje priebehu práce v triede. Ak žiaci nevykazujú dostatok energie alebo učiteľ badá pokles pozornosti, existuje možnosť prestávky. Naopak, ak je trieda viac pohrúžená do úlohy, ktorej sa práve venuje, môže hodina trvať aj 90 minút. Čas sa teda len stáva prirodzeným nástrojom učenia, a ani pedagógovia samotní nemusia konštantne myslieť na to, ako sa každý jeden deň — bez ohľadu na preberanú látku alebo individuálne potreby žiakov — vtesnať do restriktívneho časového limitu. Úloha učiteľa ako takého sa v tomto ŠVP mení tiež. Už nie je len autoritou, ktorej výklad vypĺňa celú vyučovaciu hodinu, no skôr má za úlohu dieťa sprevádzať pri vzdelávacom procese, ktorý sa snaží podporovať samostatné objavovanie a prirodzenú zvedavosť detí. Pani riaditeľka Fabiánová v rozhovore spomína, že tieto reformy pochopiteľne neboli prijaté všetkými členmi učiteľského zboru, a že niektorí pedagógovia, pre ktorých bolo náročné upustiť od svojich dlhoročných vzdelávacích metód, školu opustili.

Výuka je rozdelená do tematických častí. To znamená, že sa vytrácajú hranice medzi jednotlivými predmetmi, a namiesto toho sa rôzne oblasti učenia prepájajú do jednej spoločnej témy. Tým pádom teda predmety ako slovenský jazyk, matematika, prírodoveda alebo dokonca hudobná nie sú vnímané len ako izolované celky oddelené rozvrhom a učebnými materiálmi, ale ako prepojené spôsoby spoznávania sveta. Výsledkom je, že deti chodenie do školy skutočne baví, a že odmietajú ostať doma aj vtedy, keď sú choré — niečo, čo by bolo pre moje 10-ročné ja nepredstaviteľné. A práve to sa zdá byť jednou z najdôležitejších myšlienok, na ktorej bola implementácia tejto reformy na „Pionierke“ založená. Riaditeľka Fabiánová jej podstatu vystihuje vetou: „Škola nemá deti zabávať, ale ich baviť.“ A myslím si, že vzbudiť v dieťati na základnej škole zvedavosť, radosť z objavovania a pozitívny vzťah k vzdelávaniu je možno tým najväčším úspechom, aký si učiteľ môže priať.

Zoznam použitých zdrojov

Krasko, P. (2024, Január 26). Na jej škole sa učia po novom: Keď sa deti unavia, majú prestávku. Klasická hodina vie trvať aj 90 minút. Hospodárske noviny. https://hnonline.sk/slovensko/96127781-na-jej-skole-sa-ucia-po-novom-ked-sa-deti-unavia-maju-prestavku-klasicka-hodina-vie-trvat-aj-90-minut

Vzdelávanie 21. storočia. (n.d.). Školy v postupnom zavádzaní nového ŠVP. https://vzdelavanie21.sk/skoly-postupne-zavadzanie-svp/

Wikipedia. (n.d.). Zoznam miest na Slovensku. Wikipédia, slobodná encyklopédia. https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_miest_na_Slovensku