Edupunk & rozšírené vzdelávanie

Zdroj: Freepik

Rozvoj digitálnych technológií a rozšírenie internetu do výrazne ovplyvnili podobu vzdelávania v 21. storočí. V porovnaní s dobou, ktorú poznali naši rodičia, alebo ktorú sme zažili my počas dospievania, sa zmenila nielen forma učenia, ale aj to, kde, kedy a ako sa učíme. Výrazné zmeny nastali najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktoré bolo začiatkom 21. storočia pre mnohých študentov finančne náročné, ťažko dostupné a často neposkytovalo vedomosti potrebné pre život a prácu v modernej spoločnosti. V reakcii na tieto výzvy sa objavili alternatívne prístupy k učeniu, ktoré kládli dôraz na dostupnosť a využívanie technológií. Medzi takéto smery patrí koncept edupunku a neskôr aj rozšíreného vzdelávania (expanded education). [1, 2]

Termín edupunk prvýkrát predstavil v roku 2008 Jim Groom, špecialista na technológie vo vzdelávaní na University of Mary Washington vo Virgínií. Jeho názov vznikol spojením slov „education“ a „punk“, čím vyjadruje odpor voči bežným a zaužívaným spôsobom vyučovania. Mnohým ľuďom prekážalo, že školy používajú stále rovnaké a často drahé spôsoby učenia, napríklad písanie na tabuľu alebo premietanie prezentácií v PowerPointe, ktoré neprinášali nič nové. Edupunk sa stal obľúbeným najmä medzi učiteľmi v USA a Kanade, ktorí chceli, aby študenti neboli len pasívni poslucháči, ale aby si vedeli vzdelávanie prispôsobiť a vytvoriť podľa seba. [3]

Hlavným znakom edupunku je prístup DIY (do it yourself = urob si sám), ktorý Groom opisuje ako rebelantský postoj k výuke. Vyzýval ľudí k tomu, aby si sami organizovali vlastné vzdelávacie cesty, učili sa v tempe, ktoré im vyhovuje, a zameriavali sa na oblasti, ktoré ich skutočne zaujímajú.Rôzne webové stránky, obzvlášť blogy, podcasty, začínajúci YouTube či online kurzy sa stali miestami, kde sa každý mohol začať vzdelávať na základe osobných záujmov a bez toho, aby musel nasledovať predom stanovené pravidlá. Reprezentuje snahu „zobrať si učenie naspäť do vlastných rúk“, teda využívať dostupné technológie, učiť sa nezávisle a nenechať si diktovať, čo je dobré a čo je zlé. [1]

Nakoľko ide o termín, ktorý sa rozširoval medzi rokmi 2008 až 2009, samostatné učenie sa bez spoliehania na školské osnovy mohlo byť v tej dobe považované viac za rebelantské, obzvlášť v Amerike, kde termín vznikol. Internet sa stal dostupnejším a používatelia začali využívať digitálne technológie nielen na zábavu, ale aj ako prostriedok sebarozvoja a učenia sa. Ľudia si mohli vyhľadávať informácie sami, sledovať edukačné videá, čítať články a podobne. Edupunk podporoval myšlienku, že každý človek má právo učiť sa vlastným spôsobom a zameriavať sa na to, čo ho naozaj zaujíma a nie len slepo nasledovať to, čo je napísané v školských osnovách.

Oproti tomu koncept rozšíreného vzdelávania (expanded education) sa začal formovať v Španielsku po roku 2010, predovšetkým zásluhou kolektívu ZEMOS98. Jeho základnou myšlienkou je, že učenie sa môže odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek, nie len v škole, ale aj v komunitách, na internete, v kultúre či v každodenných činnostiach. Tento koncept vzdelávania sa snaží prekonať hranice medzi formálnym (škola), neformálnym (krúžky, kurzy) a informálnym (spontánne učenie sa) vzdelávaním. Dôraz sa kládol hlavne na nové technológie, ktoré začínali byť v tej dobe dostupné a Web 2.0. [2]

Tento koncept chápe učenie ako sociálny, kultúrny a politický proces, nie len ako individuálnu aktivitu. Využíva technológie ako nástroje prepájania, spolupráce a zdieľania poznatkov. Cieľom nie je len individuálne osvojenie si vedomostí, ale hlavne ich kolektívna tvorba, podpora občianskej angažovanosti a znižovanie nerovností vo vzdelávaní. Učenie je v tomto chápaní všadeprítomné, kolaboratívne a aktívne, pričom učiteľ a žiak sú zároveň spolutvorcami vzdelávacieho procesu.

Aj keď oba koncepty vychádzajú z podobnej kritiky tradičného vzdelávania, ich dôrazy sa líšia. Edupunk je silne individualistický, osobný a zameraný na odpor voči školským osnovám, zatiaľ čo rozšírené vzdelávanie kladie dôraz na spoločenský kontext, prepojenie školského a mimoškolského vzdelávania, inklúziu a kolektívnu tvorbu vedomostí. Ide vlastne o posun od učenia spomínaného typu DIY, teda „urob si sám“, k učeniu typu „urobme to spolu“.

Zdroje:

[1] KAMENETZ, Anya. DIY U: edupunks, edupreneurs, and the coming transformation of higher education. White River Junction, Vt.: Chelsea Green, 2010. ISBN 978–1–60358–234–6.

[2] MONTES-RODRÍGUEZ, Ramón a Belén Massó Guijarro. New Learning Concepts for a New Digital Era: From Edupunk to Expanded Education. Ubiquitous Learning [online]. 2021, vol. 14, no. 1, s. 65–75. ISSN 18359795. Dostupné z: https://www.proquest.com/docview/2713978073?accountid=16531&sourcetype=Scholarly%20Journals

[3] CUNNANE, Sarah. DIY, says ‘edupunk’ star. Distortion and sell-out, say critics. Times Higher Education [online]. 2011, no. 2025, s. 20. ISSN 00493929. Dostupné z: https://www.proquest.com/docview/915686994?accountid=16531&sourcetype=Trade%20Journals