Z akademické půdy k designu. Příběh Lucii Moravanské.

Lucia Moravanská je UX výzkumnice a analytička. V oboru se pohybuje šestým rokem. Její cesta k designu nebyla přímočará — má silné zázemí v sociálních vědách. Vystudovala sociální antropologii — gender studies, religionistiku a strávila i nějaký čas doktorandským studiem sociologie. Získané zkušenosti ze studia sociálních věd se jí podařilo přenést do B2B komerčních projektů. Jaký vidí mezi těmito oblastmi rozdíl? A jak se jí daří pohybovat se mezi komerčními projekty a projekty pro veřejnou sféru? V rozhovoru jsme si povídali o tom, co je dnes pro práci v UX výzkumu nejdůležitější.

Foto: Lucia Moravanská

Začínala jste na akademické půdě. Co vás přivedlo k UX výzkumu?

Pôvodne som smerovala k akademickej dráhe, robila som si doktorát zo sociológie. Postupne som ale zistila, že akademická práca nie je úplne pre mňa. Počas doktorátu som sa začala obzerať po príležitostiach, kde by som mohla využiť svoje znalosti a zručnosti — nechcela som robiť niečo úplne mimo svoj odbor. Vždy ma bavil výskum, a tak som v podstate náhodou natrafila na inzerát na pozíciu UX researchera. Vtedy som moc nevedela, čo to obnáša, ale ukázalo sa, že background zo sociálnych vied je tam veľkou výhodou.

V jaké oblasti a v jakém typu organizací se nyní pohybujete?

Väčšinu svojej kariérnej praxe pôsobím v súkromnom sektore a pracujem na na B2B digitálnych produktoch v korporátnom prostředí napríklad pricing software, CSM system). Aktuálne mám skúsenosť aj s menšou firmou, ktorá cieli na verejnú sféru (B2G). Tam vyvíjame produkt, ktorý má pomáhať verejným inštitúciám byť inkluzívnejšími a usilujeme sa o systémovú zmenu.

Máte silný akademický background. Jak konkrétně propojujete svět sociálních věd s byznysovým UX výzkumem?

To prepojenie je v praxi zásadné. Zo štúdia si odnášam predovšetkým kritickú analýzu a schopnosť metodologicky správne premýšľať. Znie to banálne, ale banálne to nie je. Vďaka tomu napríklad viem, ako viesť rozhovor tak, aby som sa nepýtala návodné otázky, a ako získať informácie, ktoré skutočne potrebujem. Viem, získať dáta , aby boli dáta kvalitné.

V čem byl přechod z univerzitnívho prostředí do soukromé sféry výzvou?

Hlavnou výzvou bol stret s ”business realitou”. V akademickom prostredí sa dbá na to, aby bolo všetko metodologicky čisté a precízne, výskum trvá dlho. V biznise ide o efektivitu a peniaze. Musela som sa naučiť „osekať“ metodológiu tak, aby sme stále získali kvalitné dáta, ale oveľa rýchlejšie. Musela som sa naučiť selektovať priority a predovšetkým si osvojiť jazyk, ktorému rozumejú či stakeholderi alebo developeri. Je to o neustálom hľadaní rovnováhy medzi výskumnou poctivosťou a biznisovou efektivitou.

A v čem je naopak soukromá sféra pro vás zajímavá?

Na rozdiel od akademickej sféry, kde píšete článok mesiace a na publikáciu čakáte roky, ma v biznise baví tá rýchlosť a dynamika. Vidím hmatateľné výsledky — že sa produkt zlepší, vyrieši sa problém užívateľa alebo sa ušetria peniaze tým, že sa nevyvíjajú zbytočnosti.

Na jakých typech projektů pracujete a jaký mají vaše výstupy dopad?

Väčšinu času som strávila na komplexných B2B produktoch. Cieľom je vždy vytvoriť lepšiu užívateľskú skúsenosť, zjednodušiť komplexné workflows, zvýšiť efektivitu a budovať dôveru v produkt pri profesionálnych používateľov. Tov B2B sektore priamo súvisí s udržaním klienta,a preto treba počúvať o potrebách a skusenostiach s produktom.

Dopad mojej práce spočíva v tom, že prinášam tímu tzv. actionable insights . dáta môžu napríklad ukázať, že produktová vízia nesedí s tým, ako používatelia nástroj reálne používajú a chcú používať.

Teraz pracujem na projekte pre verejnú správu, kde staviame digitálny produkt úplne od nuly. Je to komplexnejšie prostredie než čistý biznis, pretože musíte pochopiť špecifiká inštitúcií verejnej správy.

Co vám přináší na práci UX výzkumnice radost?

Baví ma práca na komplexnejších, dlhodobejších veciach. Špecificky napríklad continuous discovery — priebežne získanie spätnej väzby od používateľov napríklad prostredníctvom user interviews počas vývoja produktu, namiesto jednorazového výskumu na začiatku. Teší ma, ak so zákazníkmi nadväzujem dlhodobý vzťah, počúvam o ich potrebách a skúsenostiach a oni sú potom ochotní spolupracovať, pretože vidia, že tá ich spätná väzba má zmyse a dopad na vývoj produktu

Jak proměnila umělá inteligence vaši práci výzkumnice?

Vnímam to pozitívne aj skepticky zároveň. AI je skvelý sluha pre efektivitu — veci, ktoré predtým zabrali hodiny, ako sú prepisy rozhovorov alebo triedenie poznámok, teraz trvajú minúty. Uvoľňuje mi to ruky od monotónnej práce.

Kde naopak vidíte limity AI?

Som skeptická k tomu, že by AI nahradila UX researchera úplne. Keď som skúšala nechať AI robiťanalýzu dát, výsledky neboli dobré — AI nepracuje s kontextom, nemá hlbšie porozumenie produktu . AI beriem ako pomocníka, nie ako rovnocenného partnera. Ľudský prvok, empatia pri pochopení druhého človeka a jeho potrieb je zatiaľ nenahraditeľný.

Co byste na závěr poradila studentům a začínajícím designérům či výzkumníkům?

Nebuďte jednostrannne zameraní. Nesústreďte sa len na jednu metódu (napríklad len na testovanie použiteľnosti). Učte sa využívať kvalitatívne a kvantitatívne metódy. Všestrannosť vám otvorí viac dverí a práca bude zábavnejšia.

Opustite svoju bublinu. Výskum nie je izolovaná disciplína. Kľúčové je pochopiť, čo robia ostatní (dizajnéri, produkťáci, developeri) a hovoriť ich jazykom. Výsledky vznikajú jedine tímovou spoluprácou.

Pre juniorov je dnes štart ťažší než pred piatimi rokmi. Očakáva sa vyššia expertíza a flexibilita hneď od začiatku. Je dobré mať presah aj do iných odborov, napríklad do produktového manažmentu alebo service dizajnu.

Pre mňa osobne je nutné premýšľať o etike v UX. Dizajn by nemal škodiť a mal by napríklad myslieť na prístupnosť (accessibility) . Vždy sa pýtajte: „Neškodí ten dizajn niekomu?“ Majte na pamäti prístupnosť a inklúziu. UX design a research nesie spoločenskú zodpovednosť za to, čo vypúšťa do sveta.