Od navrhovania budov k produktovému designu. Čo má spoločné architektúra a UX?

Andrej Znášik je architekt, ktorý dnes šéfuje digitálnym produktom. Za viac ako 15 rokov v branži si prešiel svetom top reklamiek ako Zaraguza či Saatchi & Saatchi, aj redizajnom gigantov ako Aktuality.sk či Čas.sk. Doma je teraz najmä v startupovom svete, kde dlhé roky pôsobil ako produktový líder pre platformu Staffino a dnes vedie produkt Smarthead. Má za sebou úspech v súťaži, kde v použiteľnosti porazil svetových hráčov ako SAP či Oracle. Budeme sa baviť aj o tom, prečo dizajn nesmie byť len dekoráciou, prečo sú limity v tvorbe vlastne výhodou a ako do celého procesu dnes vstupuje aj AI.

…

Ado, si vyštudovaný architekt na Slovenskej technickej univerzite, čo je v našom svete UX a digitálneho produktu predsa len netradičné pozadie. Ako sa vlastne stalo, že si vymenil navrhovanie budov za digitálne produkty?

Už odmalička ma zaujímal dizajn a architektúra. Mali sme to v rodine — strýko a celá tá vetva boli architekti, takže som to prirodzene považoval za automatické, že sa ním stanem aj ja. Aj keď som neskôr zmenil zameranie, škola mi dala veľmi dobré základy tým, že tam bol dobrý pomer technického a umeleckého. Dala mi zmysel pre systém, prácu s hierarchiou a kontextom, organizovanosť a základy discovery procesu, pretože ten je potrebný rovnako v architektúre, ako aj v dizajne. Celkovo ma naučila pristupovať ku každému problému tak, že v ňom hľadám logiku riešenia a zároveň aj estetiku.

Keď si doštudoval STU, išiel si pracovať do reklamnej agentúry.

Presne tak. Začínal som v MUV Saatchi & Saatchi, neskôr som pracoval pre Zaraguzu. V oboch som pracoval na digitálnom marketingu — vytváral som weby, landing pages či promo. Práca v reklamných agentúrach ma naučila vnímať silu brandu, pochopiť tone of voice (pozn. tonalitu, spôsob, akým značka komunikuje) a konzistentnosť pri navrhovaní pre konkrétnu značku. Čiže potrebu držať brand a jeho hodnoty, čo sa snažím aplikovať aj naďalej. Keď tvorím produkt, zamýšľam sa nad tým, čo to znamená aj pre značku ako takú. Taktiež ma to naučilo pozerať sa na produkt očami používateľa — aké pocity mu môže priniesť. A keďže reklamné prostredie je dynamické, naučilo ma to dosť rýchlo iterovať nápady — vychrliť pri brainstormingu veľa nápadov, rýchlo si ich validovať a postupovať dopredu.

Andrej Znášik. Zdroj: Andrej Znášik

Potom si sa posunul ďalej a prešiel si na stranu klienta. Pracoval si v Ringieri na redizajnoch obrovských portálov ako Aktuality.sk alebo Čas.sk. Aká to bola skúsenosť a v čom to bolo iné?

Bola to vynikajúca skúsenosť a veľká šanca, ktorú si veľmi vážim. Nastúpil som na pozíciu Creative Director, kde som už nepracoval na konkrétnom dizajne, ale koordinoval som dizajnérov naprieč všetkými oddeleniami a médiami, ktoré Ringier spravoval. Staral som sa o veľký redizajn celého portfólia, kde súčasne prebiehal refaktoring a prechod na jednotnú platformu všetkých médií a zároveň sme robili aj nový design systém.

Moja úloha spočívala v prenesení všetkých produktov na jeden univerzálny jazyk, na jednu platformu nielen technicky, ale aj dizajnovo. Vytvárali sme modulárny systém s ideou, aby bola správa efektívnejšia. Všetky médiá mali jeden systém, kde sa komponenty variovali iba typografiou a farebnosťou, ale inak boli naprieč celou platformou rovnaké, čo uľahčilo správu, rozširovanie systému aj cross-platformové kolaborácie.

Aké to bolo navrhovať pre portály, ktoré používajú milióny užívateľov? Bolo to v niečom špecifické?

Bol to veľký tlak na to, aby sme postupovali opatrne. Musím však povedať, že som pracoval vo veľmi dobrom tíme, kde sa dalo na všetkých dizajnérov spoľahnúť. Product owneri boli otvorení novým myšlienkam a prístupom. Vedeli sme veľmi rýchlo testovať cez A/B testingy, kde sme púšťali zmeny na malú vzorku ľudí, alebo sme si vytvárali testovacie focus groups a prechádzali sme si dopady zmien na používateľa. Najväčšia výzva bola, aby sme pri tradičných médiách nepokazili ich “výraz” a zapamätateľnosť u návštevníkov. Museli sme k tomu pristupovať citlivo.

V čom to bol rozdiel oproti práci v agentúre?

Výstupy u oboch sú vnímané veľkou skupinou ľudí. Najväčší rozdiel bol ten, že marketing je krátkodobý, kdežto redizajn platformy je dlhodobá záležitosť, ktorá musí fungovať a musí byť škálovateľná a „future proof“ naprieč rokmi, možno až dekádou.

Takže vlastne to nie je niečo krátkodobé ako pri marketingových kampaniach, ale tvorili ste niečo, čo by malo slúžiť niekoľko rokov.

Áno, v podstate tak. Samozrejme, oba procesy boli podobné, ale líšili sa v tom, aký čas bol vyhradený na stavanie hypotéz a discovery. V marketingu naozaj nie je toľko času, kampaň sa vyhodnocuje veľakrát až následne po spustení. Tam je to vždy záležitosť na pár mesiacov a potom sa to vystrieda niečím novým.

Po Ringieri si prešiel do startupového sveta a niekoľko rokov si pôsobil v Staffino, potom v projekte Smarthead. Ako tento posun nastal? Prečo produktový dizajn?

Už počas práce v reklamných agentúrach aj v Ringieri som mal záujem tvoriť niečo dlhodobo. V Ringieri som túto šancu dostal, no neskôr prišla ponuka pracovať na konkrétnom produkte a to ma veľmi lákalo. Chcel som si vyskúšať, aké to je dlhodobo budovať a určovať smerovanie jednej veci. Samotný produkt bol zaujímavý najmä svojím modelom: bolo to spojenie B2B segmentu so silnou závislosťou od koncového zákazníka. Náš nástroj sa šíril k ľuďom cez biznis klientov, takže sme museli dbať na potreby oboch strán — firiem aj používateľov.

Tvoj posledný projekt, Smarthead, porazil v použiteľnosti značky ako SAP či Oracle. Čo tam bolo najväčšou výzvou a ako sa vám to vôbec podarilo?

V tomto prípade by som oddelil úspech od toho, čo považujem za najväčšiu výzvu. Pri budovaní platformy Smarthead bolo najťažšie skĺbiť biznisové ciele s prísnou reguláciou a legislatívou. Keďže naším typickým klientom sú veľké korporácie, museli sme sa boriť s ich veľmi rigidnými procesmi. Takéto firmy svoje fungovanie kvôli externým platformám neohýbajú, takže sme sa im museli prispôsobiť my. K tomu sa pridal aj nepriamy tlak zo strany Európskej únie — výstupy z nášho softvéru museli veľmi presne spĺňať špecifické legislatívne požiadavky. Výzva bola skĺbiť tieto veci do užívateľsky príjemného prostredia, ktoré je pochopiteľné aj pre používateľov, ktorí nie sú doménoví experti, ale majú povinnosť reportovať. Náš nástroj sa im snažil podať pomocnú ruku a previesť ich celým procesom bez toho, aby boli oni odborníci. V tomto spočívala výzva aj následný úspech.

Čo sa týka úspechu, spresním, že išlo o vyhodnotenie nezávislej poľskej organizácie, ktorá združuje ESG špecialistov. Robili prieskum nástrojov dostupných na ich trhu a náš Smarthead vyhodnotili ako najlepšie použiteľný na reportovanie. Odporučili nás poľským klientom aj v konkurencii mien ako Oracle, SAP či Microsoft. Bolo to dané najmä tým, že ESG je stále nový, vznikajúci trh (emerging market). Veľkí hráči, ktorí už majú svoje ERP systémy, sa snažili tému ESG len „prilepiť“ k svojmu finančnému reportingu. My sme na to pri produktovom vývoji išli inak: nesnažíme sa riešiť všetko. Vsadili sme na konkrétny pain point klienta — odbúravame neznalosť, šum a nejasnosti, ktoré sa s ESG reportingom spájajú.

Snažili sme sa vytvoriť najlepšie riešenie pre klienta a dať mu čo najjasnejší výstup. Tým, že sa sústredíme iba na tento konkrétny painpoint, tak sme vedeli namodelovať aj najlepšie riešenie.

Z toho, čo hovoríš, to chápem tak, že niekedy je lepšie, keď sa produkt zameriava na menšie množstvo úloh, ako keď je to robustné riešenie, ktoré robí kompromisy, aby obslúžilo všetkých.

V podstate je to tak. Často to však vychádza z externých limitácií — v našom prípade to boli financie, veľkosť tímu a obmedzené kapacity. My sme nemali na to ani kapacity, ani financovanie, aby sme vedeli vytvoriť na zelenej lúke takýto robustný systém.

Lenže biznis model veľkých ERP systémov spočíva v niečom inom. Tie z logiky veci nemajú úplne záujem prinášať užívateľsky prívetivé prostredie, pretože ich význam pre firmu leží inde. My sme stavili na opačný prístup. Vďaka tomu sa nám podarilo obsadiť časť trhu a presvedčiť klientov, že naše riešenie je pre nich v konečnom dôsledku vhodnejšie.

Dám ti takú záludnú otázku. Je podľa teba tajomstvom dobrého UX skôr to, čo do produktu pridáme, alebo čo sa odvážime z neho vynechať?

(smiech) To je vynikajúca otázka. Určite mix, ale máš pravdu v tom, že veľmi dôležitá úloha UX aj UI je práve vynechávanie. Presýtenie funkciami a estetickými detailami, ktoré nie sú funkčné, zvyčajne neprispieva k použiteľnosti produktu. Odoberanie by malo byť povinná súčasť každého UX návrhu.

Naučilo ťa niečo z toho aj štúdium? Čo si si z neho preniesol do svojho pracovného sveta?

Určite áno. A je to aj hodnota, ktoré zastávam, a ktorú ma naučili vnímať a pochopiť na architektúre — že riešenie nevzniká ako dekorácia, ako niečo, čo je estetické, ale musí to byť všetko dôsledkom funkcie. Funkcia pred formou — ako povedal Corbusier.

Ak by sme chceli byť pri UX a produkte konkrétnejší, pod tou „funkciou“ myslím práve vyváženie potrieb používateľa s biznisovými cieľmi. To je to funkčné, aby to bolo možné predávať a aby o to mal niekto záujem.

Funkcia pred formou, áno?

To je to, čo povedal Corbusier, čo nám vtĺkali do hláv na škole. Je to v podstate to, že dekorácie by mali byť druhoradé. Možnože dekorácia je trocha zavádzajúce slovo, lebo nebavíme sa len o ozdobných prvkoch, ale aj o samonosných estetických detailoch či grafike, ktorá neplní v skutočnosti žiadnu funkciu, iba chce ohúriť. Vtedy je vždy dobré sa zamyslieť, či práve tento prvok je to, čo skutočne presvedčí používateľa alebo klienta. Má to reálny zmysel?

Samozrejme, v reklame to má väčší zmysel, lebo tam estetika hrá veľmi dôležitú úlohu. V produktovom dizajne zase závisí od produktu, ale ak má byť niečo funkčné, tak estetika by mala ísť nieže bokom, ale mala by nasledovať funkciu.

Dizajnéri sa niekedy boja limitácií. No ty zvykneš hovoriť, že práve tie ťa poháňajú vpred.

Áno, opäť by som sa vrátil k tej architektúre. Už na škole, keď sme dostávali zadania, najhoršie bolo dostať veľký pozemok na rovnej ploche s tým, že si môžeme urobiť hocičo amôže to vyzerať akokoľvek. Vždy zaujímavejšie riešenia a výstupy boli z obmedzených možností. Toto som si tiež preniesol do mojej ďalšej práce - že ak je človek obmedzený buď nejakými technickými limitáciami, existujúcim stavom, hocičím, tak je to zaujímavejšie a je to väčšia výzva navrhnúť niečo zmysluplné.

Takže pre teba sú limity výzvou a pomáhajú ti nájsť lepšie riešenie. Alebo by si to povedal nejako inak? Sú určite výzvou. Limitácie zvyčajne vždy v praktickej práci prichádzajú, málokto si môže robiť hocičo. Limitáciami môžu byť aj biznisové ciele či výstupy z A/B testov alebo focus groups. No práve to je na tej práci zaujímavé — reagovať na tieto limity a vyťažiť z toho čo najviac.

Je ešte niečo ďalšie, čo si si priniesol z architektúry do tvorenia produktov?

Aj v architektúre je potrebné nasledovať proces, podobne ako pri dizajne, kde sú to napr. metódy design thinking alebo double diamond. V architektúre nás tieto prirodzené kroky učili už od začiatku, hoci sa vtedy ešte takto špecificky nenazývali. Princíp je totožný s akoukoľvek modernou metodológiou: začať od širšieho kontextu, postupne prijímať konkrétne rozhodnutia a priebežne si ich overovať. V podstate by sa dalo všeobecne povedať, že architektúra a dizajn sú to isté, len človek pracuje s iným médiom.

Poďme ešte k téme AI. AI zažíva veľký rozmach, ako ju ty vnímaš? Ktoré úlohy už dnes deleguješ výhradne na ňu?

Ono už teraz, keď niečo poviem, tak o mesiac to bude neaktuálne, pretože sa to vyvíja neskutočne rýchlo. Ja zatiaľ beriem AI všeobecne veľmi pozitívne. Snažil som sa to navnímavať už od začiatku, keď boli len prvotné modely a postupom času to dáva stále väčší zmysel. V prvom rade AI uľahčuje prácu dizajnérovi v nástrojoch ako Figma alebo Photoshop, ako aj produkťákovi. Pri prvotných fázach a analýzach pomáha spracovávať kvantá dát a nájsť zmysel v číslach. Keď mám napríklad výstup s tisíckami čísiel, vie mi tam pomôcť nájsť outliery (anomálie) a podobne. Okrem toho urýchľuje jednotlivé fázy, pomáha s prioritizáciou a overovaním hypotéz. Pomáha mi vlastne počas celého procesu. či už designového alebo produktového.

Ktoré konkrétne AI nástroje používaš ty pri svojej práci?

Momentálne používam ChatGPT, Claude, Claude Code a začínam používať aj Nano banana PRO od Gemini.

Má podľa teba AI nejaký dopad na juniornejšie pozície? Majú sa začínajúci dizajnéri báť?

Čo tak počúvam, najviac sa toho obávajú developeri, v dizajne to zatiaľ až tak horúco nevidím. Skôr mi príde, že začínajú strácať zmysel technické profesie ako 3D renderovanie, kde modely vygenerujú skvelý výstup bez zložitej prípravy.

Dizajn ako taký má síce kopec nových nástrojov, ale zatiaľ sú to skôr pomocníci v prvých fázach. Spomeniem klasiku — Figmu a jej AI funkcie. Je to super vec, lebo si pomocou pár promptov viete vygenerovať rýchly prototyp na testovanie. Môžete si tak okamžite overiť nejakú hypotézu s používateľom bez toho, aby ste nad tým strávili dni.

Zatiaľ mi to teda príde skôr ako výborná pomôcka než hrozba. Nemyslím si, že by to momentálne dizajnérov nejako ohrozovalo, uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Vnímam to tak, že všetky tie LLM a iné modely sú momentálne proste len nástroje — a záleží hlavne na nás, ako ich dokážeme využiť vo svoj prospech.

Beriem si z toho, že nateraz sa juniori AI báť nemusia. Práve naopak, že im môže uľahčovať prácu pri hľadaní zmysluplného riešenia. Napadá ti ešte niečo, čo by si poradil študentom či mladým profesionálom, ktorí chcú v tejto sfére rásť?

Myslím si, že jedna z najdôležitejších vecí pri tejto práci — ak nie úplne tá najdôležitejšia — je naučiť sa prijímať kritiku a feedback. A nemyslím tým len negatívnu kritiku, ale akúkoľvek spätnú väzbu, pretože to je to, čo vás reálne posúva ďalej.

Nie je to niečo, kvôli čomu by sa mal človek uzavrieť do seba alebo sa nebodaj urážať. Skôr by mal spätnú väzbu brať ako príležitosť pochopiť seba samého, zistiť, ako sa vie zlepšiť a čo môže zmeniť. Pretože to je to, čo vás reálne posúva ďalej.

Máš ty nejaký konkrétny mentálny trik, ako oddeliť kritiku tvojho dizajnu od kritiky tvojej osoby? Niečo, čo pomáha tebe.

Asi nemám žiadnu takú metódu, ktorá by sa dala presne replikovať. Ja si myslím, že je to tak, ako pri iných veciach — od cviku. Keď sa to stane prvýkrát, tak to bolí, keď sa to stane 10×, tak človek si zvykne, ale treba si hovoriť, že toto je naozaj niečo, čo mi môže pomôcť. Je to o to jednoduchšie, ak sú to študenti, ktorí ešte majú všetko pred sebou a nemusia si nič dokazovať. Vtedy si myslím, že človek by sa mal čo najviac odosobniť a snažiť sa si zobrať čo najviac z akéhokoľvek feedbacku.

Potom by som sa ešte možno vrátil k tomu, čo som už spomínal, že tá kreativita všeobecne by nemala byť o nejakej samoúčelnej estetike a aktuálnych trendoch, aj keď samozrejme je dobré ich sledovať a vedieť s nimi pracovať, ale kreativita v dizajne a v UX je aj o schopnosti pracovať s požiadavkami, obmedzeniami a neistotou.

To znie ako skvelá rada na záver a myslím si, že touto inšpiráciou môžeme náš rozhovor uzavrieť. Je to niečo, čo si študenti môžu hneď vziať so sebou do praxe. Ado, vďaka za tvoj čas a za rozhovor.