Fúzia jogy a korporátu — Prečo???

Ako mnohí viete, mám dve (tri…štyri?) hlavné zamestnania. Popri starosti o rodinu pracujem 25 hodín týždenne ako konzultant v jednej malej rakúskej firme a robím poradenstvo pre korportáty — v odbore zákaznického servisu. Takže tak nejak im pomáham optimalizovať zmluvy, ciele, procesy a hlavne výsledky call centier ktoré majú zazmluvnené. Túto prácu si môžem odniesť všade so sebou, stačí mi notebook, ja sama a trošku sviežeho rozumu. Musím sa ale časovo prispôsobovať potrebám väčších skupín, často nás býva na konferenčných hovoroch mnoho a z celého sveta. Takže není výnimkou že mi časy nesedia, spôsobuje to stres alebo organizačné výzvy. Tiež som v tomto odvetví už 15 rokov, ale není mi z toho zle, takže je to vlastne ešte veľmi dobré.

Okrem tejto mojej korporátnej práce sa dlhodobo aktívne zaujímam o trh s realitami a náhodou sa stalo, že s nimi dá sa povedať obchodujem, aj keď to je dosť prehnané označenie. Cieľom nebolo až tak veľmi investovať ale životná situácia ma presmerovala z môjho domu v Bratislave do Plzne a tak vzniklo mnoho bytových riešení s tým spojených a nakoniec sa z toho stala nejak tak trošku zábava a na opačnej strane spektra dosť veľká starosť s víziou pasívneho príjmu v budúcnosti. Najviac ma na tom baví zveľaďovanie priestoru a nachádzanie krásnych miest.

Ale sú tieto materiálne veci na mieste pre lektora jógy? Nebolo by správne zamerať sa na transcendenciu, odpútať sa od materiálnych statkov? Našťastie je každý sám sebe sudcom a keď chce, môže súdiť aj druhých, ale súdi nakoniec aj tak len sám seba.

Môj učiteľ meditácií Kabir Bharti hovorí, že dôležité sú pevné korene, silná stabilná báza, aby sme sa mohli slobodne vybrať na cestu sprostredkovania vyšších obsahov. Keď sa potom niečo rozbije v horných poschodiach, máme stále dobré základy na ktorých to vieme dostavať. A so mnou to rezonuje.

Nikdy som nechcela byť výlučne lektor jogy, nebola to moja vízia, ani nedosiahnuteľný cieľ. Dokonca sa mi zatiaľ vyslovene nechce pracovať na mojej online prezentácii, pasívnych príjmoch z online materiálu a tak podobne. Není mi to prirodzené. Rada na sebe v tomto smere niekedy popracujem, ale teraz to nie je priorita. Tiež nechcem mať pocit tlaku, že musím mať naplnené kurzy, naháňať lekcie, organizovať jogové pobyty na ktoré sa zatiaľ necítim (ale príde na to). Dovoľuje mi to pohybovať sa na jogovej ceste slobodne. Umožňuje mi to mať priestor pre ľudský prístup — napríklad keď ide o náhrady lekcií z kurzu. Z minulého kurzu som jednej pani doporučila, aby radšej navštevovala fyzioterapeuta a po čase to skúsila znova — tešila som sa že môžem, že ju tam nemusím držať aby som mala dosť ľudí v kurze, že jej môžem povedať úprimné doporučenie. Nie že by ma netešilo mať plné lekcie, teší! Dáva mi to spätnú väzbu na moju prácu a tiež vidím pokrok u ľudí čo chodia viackrát týždenne a oboje je super. Ale není to nutnosť. Nechcem robiť kompromisy v mojich hodnotách, nechcem sa tváriť že som niekým kto nie som, vytvárať si svojho avatara. Chcem zostať svojou autentickou verziou. Mám tiež pocit že sa mi lepšie darí prepojiť s ľuďmi ktorí na lekcie prichádzajú pred alebo po práci a väčšina z nich má zamestnanie, má rodiny, deti, vzťahy a ich prax je týmto podmienená.

Foto od Yvona Yyugh

Kombinovať tieto svety dohromady je niekedy veľká výzva. Nie je výnimkou že relatívne tesne pred alebo po lekcii mám rovno konferenčný hovor. Nie je výnimkou že mám toho akurát tak dosť. Nie je výnimkou že sa niečo skomplikuje a už mi to celé nevychádza. Ale je to cesta a ide sa mi po nej stále lepšie, stále s väčším kľudom. Stále viac sa mi darí nachádzať balans.

Lektori jogy ktorí sú plne ponorení do svojej sebarozvojovej práce, rozširujú svoju prax, venujú čas a energiu štúdiu starobylých textov, žijú tak trošku asketicky, opúšťajú materiálny svet a vracajú sa k podstate jogy, majú pre mňa veľkú hodnotu a svoje dôležité miesto. Ja to ale nie som. Vybrala som si fúziu a hľadám prepojenie svetov. Toto je moja predispozícia, moja výhoda a zároveň môj limit. To je moja cesta a je to naozaj CESTA.